Existuje veľa rôznych druhov prasličky. Niektoré z nich sú jedovaté – najmä pre pasúce sa zvieratá. Ide len o prasličku močiarnu a odrody, ktoré rastú na rybníkoch. Praslička roľná alebo praslička roľná, naopak, nie je jedovatá a dá sa dokonca zjesť.
Praslička roľná je nielen úplne netoxická, ale dokonca aj jedlá a prospešná
Jedovaté sú len druhy prasličky močiarnej
Praslička močiarna patrí medzi jedovaté rastliny. Všetky časti rastliny obsahujú alkaloidy ekvisetín a palustrín, ktoré sú veľmi toxické najmä pre pasúce sa zvieratá. Ľudia sa však môžu otráviť aj vtedy, ak prasličku pijú ako čaj alebo ju jedia v šalátoch.
Pri zbere v prírode je preto potrebná opatrnosť. Oba druhy prasličky vyzerajú veľmi podobne a možno ich od seba odlíšiť iba malými znakmi.
Na konzumáciu prasličku je najlepšie zbierať len na lúkach a poliach, kde nie sú vlhké priehlbiny v zemi alebo dokonca rybníky.
Praslička roľná je jedlá
Praslička roľná alebo praslička roľná neobsahuje žiadne toxické látky, obsahuje však veľa kyseliny kremičitej, ktorá zohráva dôležitú úlohu v prírodnej medicíne a kozmetike.
Bylinu možno konzumovať aj na jar. Hnedé a zelené výhonky sa môžu konzumovať ako súčasť šalátu alebo v pare ako zelenina. Japonci dokonca prasličku nakladajú a vychutnávajú si ju ako pochúťku. Hnedé výhonky majú jemnú hubovú chuť, zatiaľ čo zelené výhonky sú veľmi horké a treba ich najskôr zaliať vodou.
V naturopatii sa praslička pre svoje cenné zložky využíva na liečbu zápalov a v kozmetike na vlasy a zuby. Zložky zahŕňajú:
- oxid kremičitý
- triesloviny
- flavonoidy
- esenciálne oleje
- draslík
tipy
Prasličku alebo prasličku možno použiť na výrobu veľmi tekutého hnoja, ktorý je ideálny ako hnojivo pre mnohé záhradné rastliny. Skúsení záhradníci ošetrujú svoje ruže vývarom z prasličky, aby zabránili múčnatke.