Ešte pred asi 600 rokmi – teda v hlbokom stredoveku Európy – nemeckú krajinu tvorili prevažne lesy, lužné lesy a vlhké lúky. Tieto prirodzené biotopy napokon vytlačila neustále rastúca ľudská populácia, pretože na zabezpečenie potravy potrebovali ornú a pasienkovú pôdu. Veľmi ohrozené sú aj dnes druhovo veľmi bohaté vlhké lúky, ktoré sa stávajú obeťou napriamenia riek, odvodňovania a premeny na ornú a pasienkovú plochu.
Čo je mokrá lúka?
Vlhké lúky sa vyskytujú najmä v okolí potokov či riek, na jazerách a v zníženinách, kde je vlhké až mokré podložie – pôdy týchto druhovo veľmi bohatých biotopov sú zvyknuté na občasné záplavy. Vznikali od stredoveku poľnohospodárskym využívaním ako kosba a pasenie a dodnes potrebujú starostlivú ľudskú ruku. Inak by sa táto lúka, ktorá je viac zarastená bylinami, rýchlo zaľudnila vysokými trvalkami a kríkmi a rýchlo by sa zmenila na lužný les. V poľnohospodárstve sa vlhké lúky využívajú najmä na produkciu sena, ale sú skôr nevhodné na pastvu atď. Synonymne sa označujú aj ako močiarne lúky, aj keď ich vegetácia sa môže niekedy značne líšiť - v závislosti od stupňa pôdnej vlhkosti.
Typické rastliny na vlhkých lúkach
V závislosti od zloženia pôdy a výslednej vegetácie sa rozlišujú tri rôzne typy vlhkých lúk:
1. Nechtíkové lúky močiarne
Jasnožlto kvitnúcemu nechtíku močiarnemu sa darí predovšetkým na pôde bohatej na živiny, ktorá môže v lete pre nižšiu hladinu spodnej vody aj vysychať. Okrem nechtíka močiarneho (Caltha palustris), rastliny ako napr
- Svetlokvet (Trollius europaeus)
- Pálenka lekárska (Sanguisorba officinalis)
- Horčica lúčna (Cardamine pratensis)
- kukučka obyčajná (Lychnis flos-cuculi)
- a orchidea širokolistá (Dactylorhiza majalis), pôvodný druh orchidey.
Ak sa používa na poľnohospodárstvo, tento typ mokrej lúky by sa mal pravidelne kosiť a hnojiť.
2. Slatinné trávnaté lúky
Na rozdiel od prevažne bujne kvitnúcich močaristých lúk, ktorým sa darí na pôde bohatej na živiny, typické fialové slatinné trávnaté lúky sa vyskytujú najmä na pôdach s nízkym obsahom živín, pravidelne zamokrených. Možnými lokalitami sú odvodnené rašeliniská. Vegetácia je silná s rôznymi druhmi maurskej trávy, ako aj s kvetmi
- horec mliečny (Gentiana asclepiadea)
- Krvný koreň (Potentilla erecta)
- Iris sibírsky (Iris sibirica)
- alebo diabolský kúsok (Succisa pratensis)
reliéfne. Slatinné trávnaté lúky by sa podľa možnosti nemali prihnojovať, inak rastliny charakteristické pre tento typ ubúdajú.
3. Horiace dážďovníkové lúky
V Nemecku sa tento typ mokrej lúky vyskytuje najmä v údoliach veľkých riek Labe, Havla a Odry. Typickú vegetáciu tvoria
- dážďovník močiarny (Cnidium dubium)
- Silage lúčna (Silaum silaus)
- Bylina Božej milosti (Gratiola officinalis)
- alebo vikier močiarny (Lathyrus palustris)
označené. Brenndoldenwiesen sú známe aj ako lúky v údolí rieky a musia tolerovať striedavé záplavy a vysychanie.
Vytvorte mokrú lúku
Samozrejme, mokrú lúku si môžete vytvoriť aj sami. Ideálne pre takýto projekt je prirodzene vlhké miesto, ktoré je však zvyčajne odvodnené. Na druhej strane na normálne suchej záhradnej pôde musíte postupovať takto:
- Najprv odstráňte vrchnú vrstvu pôdy spolu s krátkou výsadbou.
- Vykopte plytkú priehlbinu alebo si vyberte miesto v ponore.
- Vyplňte túto priehlbinu hlinou alebo hlinou a potom - v závislosti od typu lúky - pôdou bohatou na živiny alebo zmesou pôdy a piesku.
- Na vlhké lúky naneste špeciálnu zmes semien.
tipy a triky
Vlhké lúky je potrebné pravidelne – minimálne dvakrát ročne – kosiť, aby sa zachovala biodiverzita a plocha nezarástla. Kosenie je dôležité najmä začiatkom jesene.