Existuje nespočetné množstvo druhov pohánky – toľko, že je absolútne nemožné ich zhrnúť do jedného návodu. Každá krajina, v ktorej sa pohánka pestuje, má svoje odrody, ktoré sú často typické pre príslušný región. Lepšie sa dajú rozlíšiť pohánkové druhy, najmä pohánka pravá a pohánka tatárska.

Pravá pohánka je u nás rozšírená

Každá krajina má svoju vlastnú odrodu pohánky

Pohánka je bežná v mnohých krajinách Eurázie, ako aj vo východnej Afrike. V rôznych regiónoch sveta sú niekedy veľmi rozdielne podmienky, pokiaľ ide o počasie a polohu, takže nie je prekvapujúce, že príslušné odrody nie sú úplne rovnaké.

Tu je niekoľko príkladov odrôd z rôznych krajín:

  • Darja v Slovinsku
  • (korutánsky) Hadn, Billy, Bambi a Pyra v Rakúsku
  • Hruszowska v Poľsku
  • La Harpe vo Francúzsku

Ktorá odroda pohánky je najlepšia?

Na túto otázku sa nedá všeobecne odpovedať. Vo všeobecnosti je však vhodné dať prednosť odrodám s veľkou tisíckou zrnovou hmotou a podľa možnosti istou neskorou toleranciou sejby.

Na druhej strane sa radšej vyhnite odrodám vyšľachteným na letnú kryciu plodinu - nie sú vhodné na produkciu zrna v hlavnej plodinovej polohe.

Poznámka: Neexistujú žiadne špeciálne odrody pre vašu (vlastnú) záhradu.

Hlavné druhy pohánky

Druhy pohánky sa dajú oveľa ľahšie zaradiť a pomenovať ako odrody pohánky – tým skôr, že u nás je významná len pravá pohánka (bot. Fagopyrum esculentum) a pohánka tatárska (bot. Fagopyrum tataricum).

Oba druhy patria do rastlinného rodu pohánka (bot. Fagopyrum) z čeľade kríčkovité (bot. Polygonaceae). Hlavným rozlišovacím znakom sú listy: V pohánke tatárskej sú tieto zvyčajne širšie ako dlhé. Okrem toho je farba stoniek tatárskej pohánky v čase plodenia zelená, zatiaľ čo farba pravej pohánky je červená.

Rozdiely sú aj v zložení: Tatarská pohánka na rozdiel od skutočnej pohánky neobsahuje salicylaldehyd, ale obsahuje naftalén. Obe látky sú badateľné predovšetkým vôňou.

Historické základné informácie o pohánke

Pohánka pôvodne pochádza zo Strednej Ázie, najmä z Mongolska. Odtiaľ ho vraj Tatári a Saracéni priniesli do Európy cez islamské krajiny.

V Nemecku sa pohánka údajne pestuje už od 13. storočia. V tom čase sa používal predovšetkým ako doraz na bažinatých a piesočnatých pôdach. Okrem toho sa často používal na vresoviskách a ako priekopnícka rastlina po rezaní a spálení.

Kategórie:

Zeleninová záhrada