Od roku 2007 sa v Nemecku a susedných krajinách šíri malý čiernobiely motýľ a jeho početné a nenásytné potomstvo: hovoríme o buxusovom motýľovi, ktorý sa sem dostal z východnej Ázie dovozom rastlín a teraz ohrozuje veľké zásoby buxusov. Vždy hladné, zelené a až šesťcentimetrové larvy v súčasnosti pociťujú vlčí hlad len po buxuse a po napadnutí ho v krátkom čase zožerú holé. Nápadné húsenice sú však jedovaté a treba ich zbierať len v rukaviciach.
Húsenice motýľa box tree by sa nemali dotýkať holými rukami
Húsenice sa stávajú jedovatými, len keď jedia
Larvy buxusu však nie sú jedovaté samy o sebe, ale preto, že absorbujú toxické zložky zo svojej potravy - jedovatého buxusu - a ukladajú si ich do svojich malých tiel. V húseniciach bolo možné detegovať viac ako 70 rôznych toxínov, najmä alkaloidov. Zdá sa, že jed im vôbec neprekáža, práve naopak: húsenice sa radšej živia staršími listami buxusu, ktoré majú vyššiu koncentráciu toxických látok ako mladé listy.
Prirodzené predátory motýľa buxusového
Dôvod sa zdá byť zrejmý: ich sekundárna toxicita robí húsenice neatraktívnymi ako potrava pre domáce pesticídy. V prvých rokoch sa pozorovalo, že vtáky požierali larvy jednotlivo, no potom ich opäť vypľuli. Buxusový mol dlho nemal prirodzených predátorov a o to nerušene sa mohol šíriť. Zdá sa však, že sa to postupne mení, keďže bolo pozorovaných čoraz viac vrabcov a sýkoriek, ktoré nielen žerú samotné húsenice, ale kŕmia nimi aj svoje mláďatá. Stále teda existuje nádej, že miestna blahodarná fauna objaví nenásytnú húsenicu ako zdroj potravy.
tipy
Namiesto ručného zbierania húseníc, ktoré môže byť kvôli často veľkému zamoreniu niekoľkými stovkami až tisíckami zvierat veľmi únavné, ich môžete tiež povysávať alebo vyfúkať z kríka vysokotlakovým čističom.