Stromy sa rozlišujú okrem iného podľa rýchlosti rastu. Pomaly rastúce stromy majú tú výhodu, že často veľmi starnú – na rozdiel od rýchlorastúcich druhov, ktoré sa často musia vymeniť už po niekoľkých rokoch či desaťročiach.

Japonský javor rastie pomaly a inšpiruje svojimi červenkastými listami

Najkrajšie pomaly rastúce stromy do záhrady

Majitelia záhrad by však nemali robiť tú chybu, že by si zamieňali „pomaly rastúci“ s „zostávať malý“. Často je to práve naopak: Len preto, že strom vyrastie len niekoľko centimetrov za rok, môže byť vekom stále veľmi veľký. Toto pravidlo platí aj opačne: veľmi rýchlo rastúca paulovnia napríklad dorastá len do výšky okolo desiatich metrov.

Sweetgum (Liquidambar styraciflua)

Veľmi pomaly rastúci opadavý strom slizniaky je vysoký desať až 20 metrov. Pre úzku, kužeľovitú korunu nájde stále dostatok priestoru v stredne veľkých záhradách. Tá môže byť v starobe široká až desať metrov. Listy sa začiatkom jesene sfarbujú do pestrých, jasných farieb, od fialovo-hnedej cez tmavočervenú až po oranžovú a žltú. Strom je v mladosti trochu citlivý na mráz.

Japonský javor (Acer palmatum)

Obľúbený japonský javor, pôvodom z východnej Ázie, sa často vysádza ako solitér pri jazierku, na dvoroch či vo veľkých kvetináčoch alebo sa kombinuje s papraďami, trávami, bambusom a malými stromčekmi. Veľmi rozmanitý druh potrebuje slnečné až svetlo zatienené stanovište, ktoré je chránené pred vetrom.

javor nórsky (Acer platanoides)

U nás pôvodný javor nórsky rastie pomaly, ale vytrvalo v mohutný, až 30 metrov vysoký strom s honosnou korunou. Strom potrebuje slnečné až polotienisté stanovište a je vhodný aj do mestského podnebia.

Tis obyčajný (Taxus baccata)

Tis obyčajný je pravdepodobne jedným z najznámejších a najstarších ihličnatých stromov v Nemecku. Pomaly rastúci, extrémne dlhoveký strom sa dá v záhrade využiť najrôznejšími spôsobmi, napríklad ako strihaná rastlina na živý plot a topiárium, na súkromie či ochranu pred vetrom, v skupinách alebo ako solitér.

dub (Quercus)

Existuje mnoho druhov dubov, z ktorých niektoré sú veľmi vhodné aj do malých záhrad. Napríklad dub arménsky (Quercus pontica), na rozdiel od mnohých iných veľkokorunových dubov, dosahuje maximálnu výšku rastu iba šesť metrov. S výškou rastu do 20 metrov výrazne dorastá dub šarlátový (Quercus coccinea) a dub močiarny (Quercus palustris). Za pomaly rastúci sa považuje aj dub zlatý (Quercus robur), ktorý dorastá len do výšky 15 metrov.

tipy

Ďalej je lieska stromová (Corylus colurna) považovaná za pomaly rastúcu, no pre svoju veľkosť je vhodná len do veľkých záhrad a parkov.

Kategórie: