Neskorá jeseň – t.j. polovica až koniec októbra – je ten správny čas na aplikáciu minerálnych hnojív, ako sú vápenné, horčíkové, draselné alebo fosfátové hnojivá v prípade potreby. Spravidla je to však potrebné len vtedy, ak pôdny test ukáže, že obsah draslíka alebo horčíka alebo hodnoty pH sú príliš nízke. V tomto prípade sa na trvalé zlepšenie odporúčajú pomaly pôsobiace hnojivá, ako je potaš magnézia (patent potaš) a sýtené riasy alebo dolomitové vápno.
Minerálne hnojivá je možné podávať do záhrady do konca októbra
Aké minerálne hnojivá sú dostupné a ako fungujú
Minerálne hnojivá sú niekedy vo všeobecnom podozrení, že ide o „umelé hnojivá“ alebo dokonca o „zlú chémiu“. Nie je to správne, pretože väčšina živín ako draslík či horčík sa v prírode vyskytuje prevažne alebo len v minerálnej forme, teda ako súčasť hornín. Tak sa v baníctve získava väčšina surovín na minerálne hnojivá. Ak sú iba drvené (napr. mleté), najmä vápenné a potašové hnojivá rozvíjajú svoj účinok len veľmi pomaly, ale o to udržateľnejšie. Z tohto dôvodu by sa takéto minerálne hnojivá mali aplikovať už na jeseň, aby mohli naplno rozvinúť svoj účinok v ďalšej sezóne.
fosfor
Formou hnojiva fosforu je fosforečnan (P2O5). Táto živina je veľmi dôležitá pre tvorbu kvetov a plodov, ako aj rast koreňov a energetický metabolizmus. Nedostatok ovplyvňuje nielen vývin plodov (a tým aj úrodu!): Rastliny často zostávajú malé, zdajú sa zvláštne tuhé a listy stmavnú až špinavozelené, niekedy až červenkasté. Nadbytok fosforu na druhej strane bráni vstrebávaniu iných živín, ako je dusík, železo a zinok, a môže vážne znečistiť vodné útvary, ak sa vyplavia.
draslík
Draslík (K) sa hnojí ako potašová soľ. Hrá veľmi dôležitú úlohu vo vodnej bilancii a transporte hmoty, posilňuje rastlinné pletivo a zvyšuje odolnosť voči chladu a patogénom. Pri nedostatku draslíka sa končeky a okraje listov zosvetlia a potom zhnednú, začínajúc na starších listoch. Okrem toho sa listy často stáčajú a rastliny vyzerajú ako ochabnuté a zvädnuté. Nadbytok draslíka v pôde naopak bráni vstrebávaniu horčíka a vápnika.
horčík
Horčík (Mg) je dôležitým stavebným kameňom listovej zeleniny, podporuje tvorbu bielkovín a iné metabolické procesy. Pri nedostatku staršie listy najskôr žltnú, neskôr hnednú; žilnatina listov naopak zostáva zelená. Nadbytok horčíka v pôde je veľmi zriedkavý. Keď však nastane, môže narušiť vstrebávanie vápnika.
vápnik
Vápnik (Ca), hlavná zložka vápna, je dôležitý pre vodnú rovnováhu a rôzne metabolické procesy v rastline. Priamy nedostatok vápnika (kde mladé listy žltnú a konce výhonkov sa odlamujú) je pomerne zriedkavý. Mnohí záhradkári však poznajú hnilobu kvetov na paradajkách a paprikách, pri ktorých má ovocie spočiatku vodnatú škvrnu, ktorá sa neskôr na vrchu zmení na čiernohnedú až sivú. To isté sa môže stať aj s cuketou a tekvicou. Hlavným spúšťačom je slabé zásobenie vápnikom – zvyčajne nie pre nedostatok v pôde, ale preto, že nerovnomerné zásobovanie vodou alebo nadmerné hnojenie inými živinami (najmä dusíkom) bráni transportu vápnika do plodov. Okrem toho je vápnik, najmä vo forme vápna, dôležitý pre pH pôdy a štruktúru pôdy.
tipy
Hoci rastliny potrebujú len malé množstvá stopových živín, ako je bór, železo, meď, mangán, molybdén a zinok, sú rovnako dôležité ako hlavné živiny.