Vodná burina je zaujímavá rastlina, ktorá sa v oblasti stala pôvodnou pred viac ako storočím a obýva množstvo prírodných vodných plôch. Takmer žiadne záhradné jazierko či akvárium sa bez nich nezaobíde. Ale ako dobre ich poznáme?

meno a rodinu
Vodná burina, vedecky Elodea, je rod z čeľade žabovitých a pôvodne pochádza zo Severnej a Južnej Ameriky. Zahŕňa 12 druhov, z ktorých tri dnes pochádzajú zo strednej Európy:
- Kanadská vodná burina - Elodea canadensis
- Vodnica úzkolistá - Elodea nuttallii
- Argentínska vodná burina - Elodea callitrichoides
rast a vzhľad
Rastlina rastie bylinne a je trváca, sama o sebe tiež vždyzelená. V zime výhonky vonku hnednú a klesajú k zemi, ale na jar spoľahlivo nasledujú nové výhonky.
- rastie voľne plávajúce alebo zakorenené až k zemi
- jednotlivé úponky môžu dorásť až do dĺžky 3 m
- podlhovasté, asi 3 cm dlhé listy sú usporiadané po troch do tzv
- biele kvety od mája do septembra
- v tejto krajine však kvitne len zriedka
biotopov
Vodná burina sa vyskytuje v prírodných stojatých vodách. Znáša teploty od 4 do 26 °C, má rád svetlo až polotienisté miesta a pre svoj rast potrebuje prostredie bohaté na živiny. Udržuje vodu čistú a obohacuje ju kyslíkom. Je to tiež ideálny úkryt a neresisko. Tieto užitočné vlastnosti ich priviedli do umelých biotopov, akými sú záhradné jazierka a akváriá.
tipy
Argentínska vodná burina je citlivejšia na chlad. V tejto krajine prezimuje naozaj len v akváriu. Postačí, ak sa „uloží“ len malý kúsok. V lete sa zmení na veľkú rastlinu.
propagácia
Do Európy boli zavlečené samičie rastliny, preto je rozmnožovanie vegetatívne. Z každej malej, dokonca aj bezkoreňovej časti vodnej buriny sa môže vyvinúť samostatná rastlina. To okrem iného vysvetľuje, do akej miery sa šíri a aké ťažké je proti nemu bojovať.
Vodnú burinu si môžete rozmnožiť aj doma tak, že vysadíte odrezok hlavy alebo odrezok dlhý aspoň 2 cm alebo ju necháte plávať vo vode.